Flanderský buviér
Bouvier des Flanders
Pôvod: Belgicko, Francúzsko
Dátum publikovania platného štandardu: 22. 06. 2001
Klasifikácia: 1. skupina ovčiarske a pastierske psy, s výnimkou švajčiarskych salašných; sekcia 2, pastierske psy, so skúškou.
Pôvod: Belgicko - Francúzsko
Použitie: pôvodne bol flanderský pastiersky pes pomocníkom pastierov hovädzieho dobytka, ale využíval sa aj ako ťažný pes a na nosenie sudov s maslom na hospodárstvach. S nástupom moderných poľnohospodárskych strojov toto použitie vymizlo, takže buviér sa dnes využíva ako strážny pes na poľnohospodárskych usadlostiach, ale aj ako strážny a služobný pes. Telesná stavba a vlastnosti, vynikajúci čuch, sila a inteligencia ho predurčujú za stopárskeho psa, hlásiča a sprievodcu strážcov zveri.
Krátky prehľad histórie: ako naznačuje jeho meno, flanderský buviér pochádza z francúzskej aj belgickej časti regiónu tohto mena, ktorý nerozdeľuje prirodzená hranica.
Pastieri kráv a honáci dobytka z Flanderska potrebovali dobré psy na poháňanie čried. Vyberali si spomedzi miestnych psov len tie jedince, ktoré mali potrebné fyzické danosti a žiaduce správanie. Dnešný flanderský buviér zdedil tieto ich vlastnosti.
Celkový vzhľad: kompaktne stavaný, krátky a mohutný pes, so silnými a svalnatými končatinami, vzbudzuje dojem veľkej sily, ale v celkovom prejave nie je ťažkopádny. Má sa posudzovať v prirodzenom postoji, bez fyzického kontaktu s vystavovateľom.
Dôležité proporcie:
- dĺžka tela od ramenného kĺbu po sedacie hrbolce má byť približne rovnaká ako výška v kohútiku.
- dĺžka temena k dĺžke papule má byť 3:2.
Povaha, správanie: je pokojný a chápavý, má charakter vyrovnaného a nebojácneho psa. V jeho pohľade sa zračí inteligencia, energia a smelosť. Základným predpokladom je aby si zachoval schopnosť pracovať. Každá zmena, ktorá by mu v tom mohla brániť sa musí penalizovať.
Hlava: celkovo masívna, čo ešte zvýrazňuje brada a bokombrady. Harmonicky zapadá do proporcií celkovej stavby. Pri prehmataní cítiť korektne modelovanú hlavu.
Temeno: dobre vyvinuté, ploché, šírka trochu presahuje dížku. Línie temena a papule sú paralelné. Čelová brázda málo výrazná.
Čelový sklon: nepatrný, zdanlivo zvýraznený srsťou nad očami.
Tvárová časť
Ňucháč: v ľahko zaoblenej línii v predĺžení chrbta nosa tvorí prechod k nosným dierkam. Ňucháč musí byť dobre vyvinutý, z profilu zaoblený, vždy čierny. otvorené nosné dierky.
Papuľa: široká, silná, so silnými kosťami, rovný chrbát nosa, ktorý sa smerom k ňucháču mierne zužuje, bez toho, aby papuľa pôsobila špicato. Jej dĺžka je v pomere 2:3 k dĺžke temena. Obvod papule meraný tesne pod očami približne zodpovedá celkovej dĺžke hlavy.
Pysky: dobre priliehajú a sú silno pigmentované.
Čeľuste a zuby: silné čeľuste rovnako dlhé. Silné, zdravé, biele, pravidelné zuby. Nožnicový alebo kliešťový zhryz. Chrup musí byť úplný.
Líca: ploché a suché. Jarmové oblúky nemajú veľmi vystupovať.
Oči: priamy, sebaistý pohľad, oči nie zapadnuté ani vystupujúce. Oválne, rovno osadené. Farba očí taká tmavá, ako je len možné, primeraná k farbe srsti. Príliš svetlé oči alebo pichľavý pohľad sa majú prísne trestať. Viečka čierne, bez náznaku straty pigmentu. Žmurky nesmú byť viditeľné.
Uši: kupírované do trojuholníka, vztýčené, nasadené vysoko na hlave a mimoriadne pohyblivé. Odporúča sa kupírovať v správnom pomere k hlave.
Prirodzené uši
Postavenie: vysoko nasadené, nad líniou očí, ušnice visia kolmo dole, zlom uší v nasadení nesmie byť vyššie ako horná línia hlavy.
Tvar, typ nesenia: stredne veľké, v tvare rovnostranného trojuholníka, špičky trocha zaoblené, ovisnuté a okrem malého zdvihnutia v nasadení ležia na lícach, ani zrolované ani poskladané. V dobrom pomere k veľkosti hlavy, pokryté veľmi krátkou srsťou.
Krk: krk voľne a vzpriamene nesený. Svalnatý, mohutný, harmonicky prechádza do pliec, mierne sa rozširuje. Trocha kratší ako hlava. Šija svalnatá, mierne klenutá. Bez laloku.
Trup: mocný, dobre zviazaný a krátky.
Horná línia: línia chrbta a bedier horizontálna, rovná a pevná.
Kohútik: mierne vystupuje.
Chrbát: krátky, široký, svalnatý a pevný, musí však byť pohyblivý.
Bedrá: krátke, široké, svalnaté, ale musia byť pružné, bez náznaku slabosti.
Kríže: musia byť pokračovaním hornej línie tak presne, ako je len možné, plynule prechádzajú do zaoblenia krížového svalstva. Široké, ale pri psoch nie prehnane, silnejšie vyvinuté pri sučkách. Stúpajúce alebo klesajúce kríže sú hrubou chybou.
Hrudník: široký a hlboký, dosahuje po lakte. Nemá byť súdkkovitý. Prvé rebrá sú iba trochu klenuté, ostatné dobre klenuté smerujú dozadu, čo vytvára žiaducu hĺbku. Ploché rebrá sa majú prísne trestať.
Dĺžka hrudného koša od hrotu hrudnej kosti po posledné rebrá má byť značná, približne 7/10 výšky v kohútiku.
Spodná línia: spodná časť hrudníka stúpa mierne k bruchu, ktoré je iba mierne vtiahnuté.
Slabiny musia byť krátke, zvlášť u psov.
Chvost: relatívne vysoko nasadený, v predĺžení chrbtice. Do jedného týždňa po narodení sa chvost skráti na dva alebo tri stavce. Psy, ktoré sa narodili s kýpťovitým chvostom, sa nezavrhujú.
V krajinách, kde je kupírovanie zakázané, sa ponecháva prirodzený chvost.
Končatiny
Predné končatiny: končatiny majú silné kosti, sú svalnaté a úplne rovné.
Plecia: dosť dlhé, svalnaté, ale nie príliš ťažké, primerane šikmé. Lopatka a rameno sú približne rovnako dlhé.
Ramená: mierne šikmé.
Lakte: tesne priliehajú k telu, sú paralelné. Vytočené alebo vtočené lakte sú chybou v pohybe aj postoji.
Predlaktia: pri pohľade spredu i zboku musia byť celkom rovné, navzájom paralelné a zvislé, svalnaté, so silnými kosťami.
Kĺby nadprstia: v jednej línii s predlaktím, iba hrášková kosť smie vystupovať. Aj tu má silné kosti.
Nadprstia: silné kosti, krátke, naklonené iba trocha dopredu.
Predné labky: krátke, okrúhle a silné, nikdy sa nevtáčajú, ani nevytáčajú. Prsty musia byť uzavreté a klenuté. Silné čierne pazúriky. Hrubé, pevné vankúšiky.
Zadné končatiny: silné, s výrazným svalstvom, musia sa pohybovať paralelne s prednými končatinami.
Stehná: široké, svalnaté. Musia sa pohybovať paralelne s pozdĺžnou osou tela. Stehná nesmú byť príliš strmo ani príliš šikmo nasadené, zadok nízko spustený, s pevným svalstvom.
Kolená: ležia na myslenej línii medzi hrebeňom bedrovej kosti a zemou.
Predkolenia: stredne dlhé, svalnaté, nie príliš strmé ani príliš šikmé.
Päty: nízko nad zemou, široké, svalnaté. Pri pohľade zozadu rovné, vo výstavnej pozícii úplne paralelné. Pri pohybe nesmú byť vtočené ani vytočené, ale musia zostať paralelné.
Podpätia: silné, suché, oválne. Stoja kolmo, keď je pes vo výstavnej pozícii. Bez vlčích pazúrikov.
Zadné labky: okrúhle, kompaktné, uzavreté
a klenuté, silné, čierne pazúriky. Tvrdé, tučné vankúšiky.
Pohyb: flanderský buviér musí byť harmonicky stavaný, aby bol schopný pohybovať sa voľne, ľahko a hrdo. Krok a klus sú zvyčajné typy pohybu, ale nájdu sa aj jedince pohybujúce sa mimochodom. Pri normálnom kluse zadné labky vstupujú do stôp po predných labkách.
Koža: pevne prilieha, nie je ochabnutá. Viditeľné sliznice sú vždy veľmi tmavo pigmentované.
Osrstenie
Srsť: bohaté. Krycia srsť tvorí spolu s hustou podsadou ochrannú srsť, ktorá je dokonale prispôsobená rýchlym zmenám počasia v krajine pôvodu.
Srsť má byť drsná na dotyk, suchá a matná, nie dlhá ani krátka (asi 6 cm), trocha skučeravená, ale nie ako vlna a nemá tvoriť lokne. Na hlave je srsť kratšia, na vonkajšej strane uší takmer krátka, ale vnútrajšok ucha je chránený stredne dlhou srsťou. Horné pysky musia mať fúzy, spodnú čeľusť pokrýva hustá, zježená brada, ktorá dáva buviérovi nahnevaný výraz, typický pre toto plemeno. Obočie tvorí naježená srsť, ktorá zvýrazňuje nadočnicové oblúky, ale neprekrýva oči.
Krycia srsť je veľmi hustá a tvrdá na hornej časti chrbta, kratšia, ale stále tvrdá a suchá na spodnej časti končatín. Plocho priliehajúca krycia srsť je znakom chýbajúcej podsady a je nežiaduca.
Podsada je mäkkká, hustá, spolu s krycou srsťou vytvárajú ochranné osrstenie neprepúšťajúce vodu.
Farba: farba srsti buviéra je vo všeobecnosti plavá alebo sivá, často pásikavá alebo zadýmená, prípustná je aj čierna, ale nemá sa uprednostňovať. Srsť svetlej farby, nazývaná aj „spraná“, sa neakceptuje.
Vonkajšie pohlavné znaky: dobre vyvinuté.
Veľkosť:
kohútiková výška: psy 62–68 cm,
suky 59–65 cm.
Pre obe pohlavia je ideálom stred: 65 cm psy, 62 cm sučky.
Hmotnosť:
približná hmotnosť: psy 35–40 kg,
suky 27–35 kg.
suky 27–35 kg.
Chyby: každá odchýlka od uvedeného sa pokladá za chybu, ktorej hodnotenie závisí od stupňa odchýlky.
Hrubé chyby:
– plachosť
– molosoidný vzhľad, príliš ťažké jedince
– príliš dlhé telo (väččšia tolerancia pri sučkách) alebo príliš ľahká stavba
– príliš masívna hlava, výrazný stop, výraznáčelová brázda, výrazné jarmové oblúky
– klenutá lebka, úzka lebka, výrazný výbežok medzitemennej kosti, výrazná rozbiehavosť alebo zbiehavosť línií papule a temena
– príliš dlhá papuľa, zdvihnutý ňuchá– voľné, tučné alebo ovisnuté pysky
– skryvené čeľuste; zlý zhryz
– malé, pokazené alebo zle uložené zuby
– svetlé oči, vypúlené oči alebo netypický výraz
– nekupírované uši pokrútené alebo poskladané
– súdkovitý krk, lalok
– prepadnutý alebo veľmi klenutý chrbát
– chybný postoj, kosákovité podpätia
– hodvábna srsť, chýbajúca podsada, našuchorená alebo lesklá srsť, príliš upravená srsť
– chýbajúca brada, fúzy alebo obočie
– súčasné nedostatky pigmentácie ňucháča, viečok, pyskov
Vylučujúce chyby:
– prílišná plachosť alebo agresivita
– výrazný nedostatok typu
– nepigmentovaný ňucháč alebo ňucháč inej farby ako čiernej
– špicatá papuľa
– výrazný podhryz alebo predhryz
– chýbajúce zuby, s výnimkou jedného P1
– rybie oči alebo divý výraz
– entrópium, ektrópium, nepigmentované viečka
– osrstenie čokoládovo hnedé, biele, korenie a soľ, vymyté sfarbenie aj každé svetlé plavé sfarbenie od svetlej po červenú, aj s čiernou prímesou
– iná kohútiková výška ako predpisuje štandard.
Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.